Toto už pred takmer viac ako šiestimi storočiami konštatoval anglický básnik Geoffry Chaucer. Veru, je tu jar a treba sa vydať na cesty, najlepšie v spoločnosti rovnako naladených priateľov. Združenie Malokarpatská vínna cesta ako každý rok otvára na sviatok sv. Urbana (a tento rok veru celkom presne v tento deň), pivnice svojich členov pre milovníkov vína a putovania.
Otvorených bude 105 pivníc od Devína po Orešany, v ktorých ponúkne víno vyše 110 vinárov. To je už riadny dôvod vydať sa na túto púť, ktorá svojim „absolventom“ prinesie minimálne päť ďalších pádnych plusov:
1. Plus – Poznanie: Putovanie po vínnej ceste umožní spoznať nielen víno ročníka 2023, ale aj pôvaby malokarpatskej krajiny a zákutia malokarpatských mestečiek, nehovoriac o pivniciach, pivničkách a ľuďoch v nich. Ľuďoch, ktorí víno nalievajú i popíjajú a popri tom aj o ňom debatujú. A z debát veľakrát vyrastá ďalšie plus.
2. Plus – Priateľstvo: Málokedy ľudia prichádzajú na vínnu cestu sami. Väčšinou sa toto putovanie deje v kruhu priateľov a ako pri každom putovaní sa ľudia vzájomne viac spoznávajú a utužujú sa priateľstvá. A ak sa v pivnici začne debata pri víne a o víne, môže sa priateľstvo vytvoriť aj medzi dovtedy úplne neznámymi ľuďmi. Pretože víno ľudí spája, aspoň väčšinou to tak je.
3. Plus – Príbehy: Putovanie je zdrojom a strojcom príbehov. Už len samotné premiestňovanie sa z bodu A do bodu B veľakrát vydá za výdatné rozprávanie, nieto keď je sprevádzané sýtením všetkých zmyslov prostredníctvom ušľachtilého nápoja, akým víno je. Jeho chute a vône, odtiene žltavej a červenej farby, štrnganie pohárov a hovor i spev hostí naplnia veľkú časť zmyslov, Pri víne potom nie je ďaleko k dotykom, podaniam rúk ani k objatiam. Zo zmyslov všetky tieto zážitky prerastú do príbehov, ktoré sa ešte dlho rozprávajú, pamätajú, interpretujú i dezinterpretujú. Všetko vďaka vínu a púti za jeho tvorcami.
4. Plus – Pamiatka: Aká by to bola púť, keby na ňu neostala nejaká pamiatka? A tú môže mať každý inú. Niekto fľašu či kartón moku, ktorý najviac zachutil. Niekto niečo iné hmotné vyrobené z hrozna, alebo aj niečo úplne iné. Ponuka v pivniciach sa neobmedzuje iba na víno. Niekto si odnesie gigabyty snímok, niekto si všetko nasníma iba do hlavy. Isté je, že pamiatka na putovanie po Malokarpatskej vínnej ceste je už naveky. Teda ak sa časom nevypije.
5. Plus – Putovanie: A keď sa vypije, treba sa znova odhodlať na putovanie. Dá sa to už aj v novembri, ale máj je iný. Dlhší deň, kratšie tiene, priaznivejšia teplota, vôňa krajiny a kvitnúcich stromov dávajú májovým pivniciam osobitné čaro. Preto netreba váhať a treba začať putovať. S pohárom a mapou v ruke sa na Malokarpatskej vínnej ceste jej priateľ nikdy nestratí a vždy dôjde na to správne miesto. A úplne najlepšie je vyraziť ešte za svetla z pivnice do chotára a nájsť vo vinohradoch sochu svätého Urbana. V malokarpatských vinohradoch ich je neúrekom, takže tá púť ani nemusí byť dlhá, ale vlastníkov krokomerov určite poteší. A potom putujeme pekne späť do pivnice medzi priateľov po troške popíjať a vychutnávať poháre vína.
Použité verše sú z Poviedok canterburských od Geoffreyho Chaucera v preklade Martina Kubuša.
Zdroj: https://mvc.sk/precitajte-si/pat-padnych-plusov-putovania-po-malokarpatskej-vinnej-ceste-pocas-otvorenych-pivnic-na-svateho-urbana